Na vizitke pod mojim menom je napísané, riaditeľ. V kancelárii však bývam iba nevyhnutný čas. Najradšej som priamo s ľudmi, ktorým v charite pomáhame. Možno aj preto často odkladám sako a obliekam si montérky či iný pracovný odev. Dostávam tak informácie z prvej ruky. :-)
Často a rád diskutujem o ľuďoch v ťažkých životných situáciách a o poslaní charity. Väčšinou začnem rozhovor tak trochu netradične. Tak ako teraz.
Komu má podľa vás slúžiť charita? Často počúvam, že slabým, chorým, bezdomovcom, sociálne slabším a podobne. Áno, v týchto odpovediach je kus pravdy, no ja som dospel po dlhšom pôsobení v tejto oblasti k záveru, že charita má slúžiť bohatým.
Nie je to odpoveď, akú by ste očakávali? Je to asi preto, ako si vysvetľujeme slovo „bohatý“. Spája sa najmä s predstavou o majetných ľuďoch, ktorí majú veľké domy, luxusné autá, chodia na exotické dovolenky. Moja predstava o bohatstve je však iná.
Bohatí sú podľa mňa ľudia, ktorí používajú svoje schopnosti pre dobro iných. Sú láskaví k iným, ochotní venovať im svoj voľný čas, vnímaví voči susedom pri dome alebo v bytovke. Bohatí sú aj ľudia, čo vo svojom živote stretli hladného a dali mu jesť, smädného a dali mu piť, pocestného a pritúlili ho, videli nahého a zaodeli ho a mali chorého či blížneho vo väzení – a navštívili ho.
Ľudia s ťažkými osudmi prichádzajú do charitných centier a delia sa s nami o svoje životné príbehy, ktoré vyžadujú našu pozornosť i pomoc. Vdova s tromi deťmi, osamelý senior, mladý dospelý, čo vyšiel z detského domova, či ľudia po výkone trestu. To všetko sú životné príbehy, ktorým chceme byť blízki a nápomocní.
Chcem byť úprimný, musím sa priznať.
Som workoholik a nedokážem sa zastaviť. Chcem pomáhať bohatým. Chcem im pomáhať vytvárať charitu, ktorá im dáva priestor a možnosť vykonať svoj podiel dobra v tomto svete. A v tom sa nechcem zastaviť. Veď vďaka týmto bohatým ľuďom charita pôsobí všade tam, kde je to potrebné.
