Pomôcť či nepomôcť?
To je otázka. Priam shakespearovská. Hlavne v dnešnej dobe. Keď sme zvyknutí na čoraz častejšie sa opakujúci jav, že ľudia nechcú pomáhať, ak za to niečo nedostanú. Alebo ak nedostanú dosť. Nezištnosť akoby vyšla z módy. Najmä keď si myslia, že daný človek nemá nárok na pomoc.
Keď som nastúpila ako dobrovoľníčka do Centra pomoci človeku na Garbiarskej ulici v Seredi, stretla som sa s mnohými reakciami. Viaceré boli pozitívne, no našli sa aj skeptici, ktorí boli presvedčení, že ľudia bez domova si pomoc nezaslúžia. Na moju otázku: Prečo?, mali takmer totožnú odpoveď. Pretože si za svoje problémy môžu sami.
Viete, človek, ktorý prvýkrát príde do kontaktu s charitou ako dobrovoľník očakáva niečo úplne iné ako je realita. Možno má očakávania, ktoré sa vôbec nesplnia, možno naopak prehnaný rešpekt ba až strach či myšlienky typu: „Čo ma tam čaká?“ Z vlastnej skúsenosti to môžem zhrnúť do jednej prostej vety. Sú tam úplne normálni ľudia, ktorí potrebujú pomoc. Moju, tvoju, našu. Človek sa často krát ocitne na križovatke života, keď sa musí rozhodnúť ako ďalej. Je zodpovedný za tieto rozhodnutia a tiež za svoje činy. Musí čeliť dôsledkom svojho konania. To pozná každý z nás. A každý z nás tiež vie, že vtedy potrebujeme skôr konkrétnu pomoc a nie rady: čo si mal, resp. mohol urobiť lepšie. Tú v našom centre ľudia bez domova dostanú. Neprišli sme ich súdiť, ale pomôcť.
Ak by som mala len okrajovo spomenúť aké služby poskytujeme, ľudia u nás dostanú teplé jedlo, čisté ošatenie, môžu sa osprchovať a v zimných mesiacoch je zriaďená aj nocľaháreň.
Pre tých, ktorí majú chuť a možnosť pomôcť, pripomeniem našu webstránku www.charitatt.sk, kde nájdete bližšie informácie o projektoch pre dobrovoľníkov, ktoré organizujeme.
Aby som sa vrátila k mojej úvodnej otázke či máme alebo nemáme pomáhať, spomeniem na záver len staré dobré: „Čo dáš, dostaneš.“ A myslím si, že človek nikdy nevie ako a kedy sa môže dostať do situácie, keď bude potrebovať pomoc druhého. Majme to na pamäti, predtým ako sa rozhodneme ignorovať prosbu o pomoc z dôvodu posudzovania ľudského konania.
Anna
dobrovoľníčka CPČ v Seredi
