Sila charity je v ľuďoch, ktorí darujú kvapku dobra. Ak nastavíme lievik, tak ich premeníme na rieku pomoci
Dnes sa stretávame s rôznymi typmi sociálnych balíčkov, pomoci od štátu či samospráv pre najchudobnejších ľudí, no neraz to nestačí. A to nehovoríme len o ľuďoch na ulici, ale aj o mnohodetných rodinách či matkách s deťmi, ktoré stratili živiteľa. Preto sa Trnavská arcidiecézna charita začala intenzívnejšie zameriavať na adresnú a cielenú pomoc. To, že nie každá zmena vedie k horšiemu, platí doslova po akomsi reštarte týchto dobrovoľníkov, ktorí sa teraz snažia oveľa viac prezentovať na verejnosti. Jedným z príkladov je charitný bazár šálok, ktorý pripravili v máji priamo na trnavskej pešej zóne. Stretnúť ste sa tam mohli nielen s aktivistami, ale aj klientmi. Už dnes môžete vidieť na pešej zóne stály stánok charity, v ktorom sa môžete informovať o rozsahu ich činnosti.
Okoloidúci si mohli vybrať z rôznych šálok – čajových i kávových a kúpiť si ich za symbolickú cenu. „Charitný bazár šálok je prvým krokom smerom k verejnosti. Viac ako tri mesiace sme organizovali ich zbierku. Šálky darovali ľudia z rôznych kútov Trnavy a okolia, a my ich teraz ponúkame,“ hovorí riaditeľ charity Miroslav Dzurech, vďaka ktorému sa rozbehlo naraz niekoľko cielených aktivít charity. Riaditeľom je viac ako rok, predtým pôsobil v občianskom združení Samaria v Hlohovci. Myšlienku modelu cielenej pomoci si priniesol práve odtiaľ. „Systém takejto intervencie je osvedčený, a navyše, v podmienkach našej charity má potenciál sa rozvíjať. Je to adresná pomoc – konkrétnym ľuďom chceme naplniť ich konkrétne materiálne potreby. Napríklad, máme pred sebou vdovu s deťmi, ktorá potrebuje chladničku, práčku alebo nábytok. V našej sieti zorganizujeme pre ňu pomoc, vieme z radov verejnosti tieto veci nájsť a aj zorganizovať ich dovoz priamo prijímateľke. Veľa z pomoci realizujeme na základe príhovoru. Snažíme sa inšpirovať ďalších, aby aj oni pomáhali. Starosta alebo sociálny pracovník nás informuje, kto takúto presnú pomoc potrebuje a my ju zrealizujeme. Najčastejšie sú klientmi takejto pomoci opustené matky s deťmi, ale i týrané ženy. Tieto problémy sú však diskrétne a podrobnosti k nim neuvádzame,“ odpovedá Miroslav Dzurech, keď sa ho pýtame na konkrétne prípady, ktoré sa im aj vďaka tomuto modelu podarilo vyriešiť. Ohlasy Trnavčanov boli podľa neho prekvapivé. Dokonca sa im osvedčil aj model výzvy na darovanie konkrétnych vecí prostredníctvom tlače.
Na bazári šálok sme sa mohli dozvedieť aj o ďalších aktivitách charity – napríklad o opatrovateľskej službe, ale aj o pomoci pre bezdomovcov. „Sme dobrovoľníčky zo Serede a rozprávame sa s okoloidúcimi. Pristavujú sa však aj darcovia, pýtajú sa, ako nám môžu pomôcť. Môžu nám napríklad robiť sprostredkovateľov, vyhľadávať rodiny a jednotlivcov, ktorým sa dá pomôcť. A často sa nás pýtajú aj, aké veci by sme najviac potrebovali. Momentálne sú žiadané paplóny alebo pánsky šatník,“ hovorí jedna z dobrovoľníčok zo Serede.
„Vyhľadal som takúto dobrovoľnícku aktivitu, chcel som robiť niečo pre ľudí a pre mesto. Popri práci, keď si nájdem čas, zapájam sa do rôznych projektov. Oslovujem ľudí, snažím sa rozprávať o charite, že je to práca medzi ľuďmi, nielen zber šatstva a vyberanie zdrojov do pokladničky. Ľudia totiž majú aj o charite trošku skreslené predstavy,“ hovorí dobrovoľník Peter.
Riaditeľ charity Miroslav Dzurech mapuje aj spätnú väzbu aktivít charity. Tých, čo niečo darujú, sa pýta napríklad aj na to, kde sa o ich aktivitách dozvedeli a v čom by charita mala pomáhať. Tak sa dozvie, ktoré komunikačné kanály sú najefektívnejšie.
„Sila charity je v sieťovaní a zapájaní mnohých ľudí, ktorí sú schopní a ochotní dať kvapku dobra zo seba. Ak nastavíme správne lievik, tak tieto kvapky dokážeme premeniť v rieku pomoci,“ – to je motto a hlavná myšlienka práce trnavskej charity. „Oslovujeme starostov, zapájame ľudí do štruktúry pomoci. Našou organizačnou sieťou je 48 farností. V každej tejto jednotke máme spolupracovníka, ktorý šíri informácie, pomáha nám s vyhľadávaním potrieb v jednotlivých lokalitách. Zároveň je pre nás aj akýmsi príhovorcom a môže nás informovať o prípadoch, kde sa treba angažovať,“ hovorí Miroslav Dzurech.
Bazár šálok oživovali aj dvaja klienti charity Roman a Marián. „Hľadal som pomoc a tu som ju našiel. Netreba o tom veľa hovoriť,“ hovorí Marián, ktorý priamo na bazáre maľoval vkusné krajinky temperovou farbou. „Maľujem od detstva. Keď to robí niekto so srdcom a láskou už štyridsať rokov, dá sa to naučiť a niečo vytvoriť.“ Jeho priateľ Roman hral na gitare. „Keď som sa ocitol na ulici rozhodnutím súdu, ani som nevedel, že nejaká charita existuje. Chlapci, ktorí už boli na ulici dlhšie, mi poradili, že v charite môžem nájsť pomoc. Našiel som životný reštart. Predávam Nota bene. Nezbohatnem z toho, ale prežijem. Najdôležitejšie je, že som tu našiel veľa dobrých ľudí,“ hovorí Roman.
Text a foto: Martin Jurčo
uverejnené so súhlasom autora
